O Obci
História obce
Nitriansky Hrádok je súčasťou mesta Šurian, leží v Podunajskej nížine na sútoku dvoch riek Nitry a starej Nitry tzv. Niterky. Táto obec sa spomína prvý krát v 15 stor. Obyvateľstvo sa tu najviac zaoberalo poľnohospodárstvom a dodnes tu poľnohospodárstvo prevažuje. Hlavne chov dobytka a obrábanie pôdy.
V rokoch 1949-1960 sa v lokalite obce nazývanej Zámeček uskutočnil najrozsiahlejší archeologický výskum pod vedením Dr. Antona Točíka z Archeologického ústavu SAV v Nitre.
Pri výskumných prácach bola odkrytá osada lengylskej kultúry s maľovanou keramikou, osada s keramikou bolerázskeho typu, keramika zdobená brázdeným vpichom, sídlisko s kanelovanou keramikou a hromadný hrob, pozostatky sídliska a hroby maďarovskej kultúry zo staršej doby bronzovej, halštatské sídlisko, laténske birituálne pohrebisko z 2. storočia pred n. l., opevnená keltsko-dácka osada so zvyškami brány a palisád, hroby z doby sťahovania národov.Ľud sa usádzal pozdĺž riečnych tokov. Pri nich vznikla väčšina sídiel. Rieka poskytovala obživu, ľudia lovili ryby, obrábali sprašné pôdy.
Archeologické vykopávky v Nitrianskom Hrádku dokazujú, že toto územie bolo osídlené slovanskými kmeňmi. Bolo tu odkryté slovanské sídlisko zo 6. storočia, veľkomoravská osada so štvorcovými polozemnicami.
V lokalite Vysoký breh boli objavené zvyšky osady bolerázskej kultúry a slovanské sídlisko z 12. - 13. storočia.Počas archeologických výskumov sa našlo asi 10 000 rôznych predmetov a ich zlomkov. Nálezy sú uložené v múzeách v Bratislave, Bojniciach, Martine a v Nitre.Vedecky je dokázané, že lokalita Zámeček bola obývaná už asi 2500 - 3000 rokov pred n. l., a preto význam tejto lokality presahuje hranice nášho štátu.
Všetky kultúry a skupiny sú osobité a typické pre každé obdobie. Keramika sa stala východiskovou bázou pri hodnotení jednotlivých kultúr.
Materiál z Nitrianskeho Hrádku umožnil prvý raz chronologicky klasifikovať lengyelskú kultúru na Slovensku a poskytol i kritériá jej vnútornej periodizácie.
O celkovom usporiadaní neolitickej osady vieme veľmi málo. Odkryté sídliskové objekty svedčia o vysokej kultúre.
Pre celú lengyelskú kultúru je okrem keramiky príznačná ľudská plastika. Veľká plastika, ktorá sa dá zaradiť do staršej fázy tejto kultúry, je zastúpená jediným zlomkom natiahnutej ľudskej ruky s výrazne členenými prstami. Vzhľadom na nálezy v jednotlivých horizontoch dostala táto lokalita pomenovanie "SLOVENSKÁ TRÓJA".
HRÁDOCKÁ VENUŠA
Výnimočné postavenie veľkosťou a zhotovením zaujíma torzo sošky sediacej ženy z vypálenej hliny. Soška je vysoká 27 cm a patrí medzi vzácne paleoplastiky. Podľa miestanálezu ju pomenovali HRÁDOCKÁ VENUŠA. Nazývajú ju tiež Magna mater - Veľká matka. Jej vek sa odhaduje na 3500 - 4000 rokov pre n. l. Táto plastika má jedinečné postavenie v rámci lengyelskej kultúry s maľovanou keramikou.
V pradávnej minulosti bola matka ochrankyňa života a mŕtvych. Sošky žien v ľudských príbytkoch či hroboch sú mlčanlivým svedectvom a magickým prostriedkom, ktorý mal zabezpečiť prežitie ľudského rodu.
Nález plastiky v Nitrianskom Hrádku patrí medzi vyhľadávané archeologické exponáty. Odliatok zdobí mnohé múzeá.
Unikátna je tým, že je vyrobená z premiešaného piesku a vypálená do tehlovočervena. Nemá výrazné ženské znaky, účes je naznačený ryhami usporiadanými do pretiahnutého trojuholníka. Aj prsty na nohách sú naznačené ryhami. Zdôraznené sú aj detaily na sedadle.
Vďaka zachovanému torzu plastiky sa obec Nitriansky Hrádok zapísala do dejín osídľovania nielen nášho územia.
Ulice
- Dolná, Hlavná, Jabloňová, Na brehu, Na lúkach, Na pažiti, Nad hliníkom, Pod hájom, Pod lipami, Pri Čiernej vode, Pri Zámočku, Prídavky, Riečna, Rovná, Topoľová, Ulička, Za kostolom, Záhradná
Sochy a pamätníky
- socha Magna Mater - Hrádocká Venuša - Hlavná ulica
- socha Vendelína - Topoľová ulica
- Pamätná tabula "K oslobodeniu Nitrianskeho Hrádku" - na budove Kultúrneho zariadenia
- Pamätník padlým vojakom v II. svetovej vojne - cintorín Nitriansky Hrádok
- socha sv. Floriána - Hlavná ulica (pri Dome smútku)
- socha sv. Urbana - pri Čiernej Vode (za mostom)
- socha Jána Nepomuckého - pri družstve
Rodáci
- ThDr. Štefan Rosival (1844 - 1916) - bol pápežský prelát, ostrihomský opát-kanonik, poslanec uhorského snemu
- Vendelín Laca (1932 - 2015) - bol organista, podnikový právnik, nálezca sošky Magna Mater (Veľká Matka)